FAQ metrológia

VŠEOBECNE

Existuje povinnosť mať v byte namontované vodomery s diaľkovým odpočtom?

Predpisom, ktorý určuje povinnosť používať meradlá s diaľkovým odpočtom na meranie spotrebovanej teplej úžitkovej vody, je Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (ďalej len „smernica“).

Ako vyplýva z článkov 9a, 9b a 9c smernice, povinnosť diaľkového odpočtu sa týka meračov tepla, meradiel teplej úžitkovej vody a pomerových meračov tepla. Táto povinnosť bola ustanovená smernicou pre meradlá po 25. októbri 2020. Merače tepla, meradlá teplej úžitkovej vody a pomerové rozdeľovače tepla, ktoré neumožňujú diaľkový odpočet, ale už sú nainštalované sa vybavia funkciou diaľkového odpočtu alebo sa vymenia za meradlá s diaľkovým odpočtom do 1. januára 2027. Uvedená smernica bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, ale keďže sa týka používania meradiel spotreby tepla, teplej úžitkovej vody a pomerových meračov tepla, ktorých používanie ustanovuje zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, ktorý je v gescii Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, odporúčame bližšie sa informovať priamo prostredníctvom sekcie energetiky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

Ako sa počíta čas platnosti overenia určeného meradla v nadväznosti na Usmernenie č. UNMS/04337/2020-900/015412/2020 zo dňa 30.11.2020?

 

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) vydal dňa 30.11.2020 Usmernenie č. UNMS/04337/2020-900/015412/2020 v súlade s ustanovením § 4 písm. f) zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 198/2020 Z. z., podľa ktorého úrad usmerňuje činnosť v oblasti metrológie.

Podľa tohto usmernenia používateľ určeného meradla môže používať určené meradlo podľa § 11 ods. 1 zákona o metrológii, ktorému uplynie čas platnosti overenia od 01.12.2020 do 31.12.2020, bez platného overenia do 31.01.2021, pričom používateľ určeného meradla je povinný v zmysle § 27 ods. 2 zákona o metrológii podať v lehote 30 dní pred skončením platnosti overenia Slovenskému metrologickému ústavu, Slovenskej legálnej metrológii, n. o. alebo autorizovanej osobe (ďalej len „vykonávateľ overenia“) písomnú objednávku na následné overenie. Vykonávateľ overenia vykoná následné overenie určeného meradla, ak boli splnené ustanovenia zákona o metrológii a vyššie uvedené opatrenie najneskôr do 31.01.2021 alebo podľa ustanovení § 27 zákona o metrológii. Čas platnosti tohto následného overenia sa nebude počítať od dátumu vykonania následného overenia, ale už od dátumu, kedy skončila platnosť overenia určeného meradla.

Príklad:
Váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti I, II a III okrem váh uvedených v položkách 2.1.5 až 2.1.7 (položka 2.1.4 vyhlášky úradu č. 161/2019 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole): Čas platnosti overenia: 2 roky
Dátum konca platnosti overenia: 31.12.2020
Používateľ je povinný podať elektronickú objednávku podľa § 27 ods. 2 zákona o metrológii: najneskôr do 01.12.2020
Dátum výkonu overenia meradla: 20.01.2021
Platnosť overenia bude do: 31.12.2022

 

Aký je rozdiel medzi určenými meradlami a ostatnými meradlami?

Z funkčného hľadiska nie je medzi určenými meradlami a ostatnými meradlami žiadny rozdiel, nakoľko obe skupiny meradiel slúžia k určeniu hodnoty meranej veličiny. Pri niektorých meraniach je však žiaduce, aby správnosť meradiel a realizovaných meraní garantoval štát a preto existuje aj skupina určených meradiel.

Podľa § 11 zákona o metrológii1) sú určené meradlá meradlami, ktoré sa bez vykonania povinnej metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody nesmú uviesť na trh a používať, pričom o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie:

  • pri meraní, ktoré súvisí s platbami,
  • pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku alebo životného prostredia,
  • pri príprave spotrebiteľského balenia,
  • v iných oblastiach verejného života, kde môžu vzniknúť konfliktné záujmy na výsledku merania alebo kde nesprávny výsledok merania môže poškodiť záujmy fyzickej osoby, právnickej osoby alebo verejnosti, alebo
  • pri meraniach, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.

Meranie súvisiace s platbami je najmä meranie v obchodných vzťahoch, meranie na určovanie ceny pri priamom predaji spotrebiteľovi a meranie na účely výpočtu ceny, poplatkov, taríf, cla, daní, zvýhodnení, pokút, odškodnenia a poistenia.

Aký je rozdiel medzi kalibráciou meradla a overením určeného meradla?

Cieľ kalibrácie meradla a overenia určeného meradla je rozdielny. Cieľom kalibrácie je vytvorenie vzťahu medzi hodnotami indikovanými meradlom a hodnotami reprezentovanými etalónom príslušnej veličiny. S takto získaného vzťahu je následne možné stanoviť korekcie výsledkov meraní, nameraných kalibrovaným meradlom. Cieľom overenia určeného meradla je zistenie, či hodnoty indikované určeným meradlom vyhovujú z hľadiska najväčších dovolených chýb, ktoré ustanovuje príslušný všeobecne záväzný právny predpis.

Metrologický slovník OIML V 2-200 (VIM) definuje kalibráciu takto: kalibrácia meradla je operácia, ktorá za určených podmienok v prvom kroku stanovuje vzťah medzi hodnotami veličiny s neistotami merania, poskytovanými etalónmi a príslušnými údajmi meradla s príslušnými neistotami merania, a v druhom kroku používa tieto informácie na určenie vzťahu pre získanie výsledku merania z údaja meradla.

Podľa STN 01 0115: 2022 overenie je definované ako poskytnutie objektívneho dôkazu, že dané meradlo spĺňa predpísané požiadavky.

Podľa STN 01 0116: 2004 overenie meradla je definované ako postup (odlišný od schválenia typu (meradla)), ktorý zahŕňa preverenie a označenie meradla a/alebo vydanie dokladu o overení, a ktorým sa zisťuje a potvrdzuje, že meradlo vyhovuje zákonným požiadavkám.

Problematiku metrologickej kontroly upravuje § 19 a overovania určených meradiel § 25 - § 27 zákona o metrológii1). Postup pri overovaní jednotlivých druhov určených meradiel ustanovujú prílohy č. 3 až 65 k vyhláške Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR č. 161/2019 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole.

Je potrebné pred overením určeného meradla vykonať jeho kalibráciu?

Rozdiel medzi kalibráciou a overením určeného meradla je uvedený v predchádzajúcej otázke. Z uvedeného potom vyplýva, že pred overením určeného meradla je vhodné vykonať kalibráciu meradla a na základe jej výsledkov vykonať justáž (nastavenie) meradla a až následne vykonať overenie určeného meradla. Overovanie už kalibrovaného a justovaného určeného meradla dáva väčší predpoklad toho, že určené meradlo vyhovie z hľadiska najväčších dovolených chýb, ktoré sú naňho vzťahujú a samotné overenie určeného meradla nemusí predstavovať zbytočne vynaložené finančné náklady pre používateľa určeného meradla.

Čo je „čas platnosti overenia“, na čo slúži tento údaj a kto overuje určené meradlá?

Čas platnosti overenia je časový interval, v ktorom sú zaručené požadované metrologické vlastnosti určeného meradla. Dátum overenia určeného meradla je vyznačený buď v doklade o overení alebo na určenom meradle overovacou značkou, ktorej grafické znázornenie nájdete v prílohe č. 2 k vyhláške Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR č. 161/2019 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole (ďalej len „vyhláška“). Časy platnosti overenia sú ustanovené v prílohe č. 1 k vyhláške a tieto platia, ak pri schválení typu meradla alebo certifikácii meradla nebol určený iný čas platnosti overenia.

Overenie určeného meradla vykonáva Slovenský metrologický ústav, Slovenská legálna metrológia, n. o. alebo autorizovaná osoba, ktorá je Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR autorizovaná na overovanie predmetného druhu určených meradiel. 

Kto je „používateľom“ tzv. distribučného meradla (vodomer, plynomer, elektromer, merač tepla) namontovaných za účelom merania spotreby v dome alebo v byte?

Používateľom určeného meradla namontovaného za účelom merania spotreby v dome alebo v byte je:

  • prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ak sa jedná o elektromery,
  • prevádzkovateľ distribučnej siete, ak sa jedná o plynomery,
  • dodávateľ tepla, teda ten, kto má povolenie na výrobu alebo distribúciu tepla alebo má povolenie na oboje,
  • koncový odberateľ (nie vlastník domu/bytu - koncový spotrebiteľ) alebo fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába teplo v centrálnom zdroji tepla v budove, v ktorej spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo ním poverená osoba rozpočítava množstvo vyrobeného tepla konečným spotrebiteľom a vlastníci bytov a nebytových priestorov neprenajali centrálny zdroj tepla inej osobe, ak sa jedná o vodomery na meranie teplej úžitkovej vody,
  • vlastník verejného vodovodu, ak sa jedná o vodomery studenej vody, ktoré sú namontované na päte bytového alebo rodinného domu,
  • odberateľ vody (nie koncový spotrebiteľ) t. j. správca bytového domu alebo ten, kto používa vodomery namontované v byte za účelom rozpočítania spotrebovanej vody medzi vlastníkov bytov, ak sa jedná o vodomery na studenú vodu namontované na vnútornom potrubí bytového domu (v bytoch).
  • vlastník rodinného domu ak sa jedná o vodomer na studenú vodu, ktorý je namontovaný na vnútornom potrubí rodinného domu t. j. za vodomerom na päte tohto domu.

Povinnosti používateľa určeného meradla upravuje § 16 zákona o metrológii1).

Aký je rozdiel medzi správcom bytového domu a takzvaným bytovým dôverníkom?

Správcom podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“) môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu, pričom správca, ktorý spravuje bytové domy musí spĺňať aj podmienky podľa zákona č. 246/2015 Z. z. o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. S takýmto správcom môžu podľa § 6 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov uzavrieť vlastníci bytov zmluvu o výkone správy.

Podľa § 8a ods. 5 zákona o vlastníctve bytov styk vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so správcom zabezpečuje zástupca vlastníkov (tzv. „bytový dôverník“) zvolený na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zástupca vlastníkov, okrem iného, informuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o činnosti správcu a o dôležitých otázkach prevádzky bytového domu.

ELEKTROMERY

Aké informácie mi môže ÚNMS SR poskytnúť o používaní určených meradiel – elektromerov na meranie spotreby elektrickej energie?

Na účely fakturácie spotrebovaného množstva elektrickej energie v odbernom mieste sa musí použiť určené meradlo - elektromer, nakoľko v zmysle § 11 zákona o metrológii1) ide o meranie súvisiace s platbami, pričom meranie súvisiace s platbami je špecifikované v § 11 ods. 2 zákona o metrológii1). Z pohľadu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (ďalej len „úrad“) je podstatné, aby sa ako základ pre výpočet fakturovanej sumy za spotrebu elektrickej energie použili hodnoty indikované elektromerom, ktorý má platné overenie podľa § 16 ods. 1 zákona o metrológii1). Ďalej, aby boli dodržané ustanovenia týkajúce sa používania určeného meradla v § 16 zákona o metrológii1).

Ak má koncový odberateľ pochybnosti o správnosti nameraných údajov môže podľa § 40 ods. 7 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“) požiadať prevádzkovateľa distribučnej sústavy o vykonanie preskúšania určeného meradla.

Overenie elektromeru zabezpečuje v zmysle § 40 ods. 1 zákona o energetike prevádzkovateľ distribučnej sústavy a nie koncový odberateľ. Podrobnosti o technických požiadavkách a metrologických požiadavkách, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní elektromerov uvádza príloha č. 49 k vyhláške úradu č. 161/2019 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole (ďalej len „vyhláška“). Časy platnosti overenia pre elektromery ustanovuje príloha č. 1 k vyhláške, ak pri schválení typu meradla alebo certifikácii meradla nebol určený iný čas platnosti overenia. Ak určené meradlo pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, ktoré sa naň vzťahujú, je možné toto meradlo naďalej používať počas platnosti jeho overenia. Overovanie elektromerov vykonáva Slovenský metrologický ústav, Slovenská legálna metrológia, n. o. alebo autorizovaná osoba, ktorá je úradom autorizovaná na výkon overovania predmetného druhu určených meradiel. 

PLYNOMERY

Je z pohľadu ÚNMS SR v poriadku, že spotreba zemného plynu sa fakturuje v jednotkách energie (kWh) a nie v jednotkách objemu (m3)?

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR sa pri svojich činnostiach riadi najmä zákonom o metrológii1). V § 11 zákona o metrológii1) je ustanovené, že meradlo používané pri meraniach súvisiacich s platbami sa zaraďuje do skupiny určených meradiel. V tomto konkrétnom prípade ide o plynomer na meranie pretečeného množstva zemného plynu. Podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona o metrológii1) je podnikateľ alebo iná právnická osoba (ďalej len „používateľ“) povinná používať určené meradlá v prípadoch, v ktorých je ich používanie ustanovené v § 11 zákona o metrológii1). Používateľ určeného meradla pri meraniach súvisiacimi s platbami je povinný vystavovať požiadavku na platbu na základe údajov indikovaných určeným meradlom. Zákon o metrológii1) však neustanovuje akým spôsobom sa prepočítava údaj indikovaný určeným meradlom na konečnú fakturovanú sumu. Podstatné je, že v rámci výpočtu fakturovanej sumy sa uvádza údaj indikovaný určeným meradlom, v tomto prípade v m3. Spôsob a podmienky prepočtu spotrebovaného objemu plynu v m3 na energiu v kWh ustanovuje vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 269/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zásadách prepočtu objemových jednotiek množstva na energiu a podmienky, za ktorých sa vykonáva určenie objemu plynu a spaľovacieho tepla objemového. Pre bližšie informácie o tejto problematike odporúčame obrátiť sa na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Aké informácie mi môže ÚNMS SR poskytnúť o používaní určených meradiel – plynomerov na meranie pretečeného množstva zemného plynu?

Na účely fakturácie spotrebovaného množstva plynu v odbernom mieste sa musí použiť určené meradlo - plynomer, nakoľko v zmysle § 11 zákona o metrológii1) ide o meranie súvisiace s platbami, pričom meranie súvisiace s platbami je špecifikované v § 11 ods. 2 zákona o metrológii1). Z pohľadu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (ďalej len „úrad“) je podstatné, aby sa ako základ pre výpočet fakturovanej sumy za spotrebu plynu použili hodnoty indikované plynomerom, ktorý má platné overenie podľa § 16 ods. 1 zákona o metrológii1). Ďalej, aby boli dodržané ustanovenia týkajúce sa používania určeného meradla v § 16 zákona o metrológii1) . Ak má koncový odberateľ pochybnosti o správnosti nameraných údajov môže podľa § 76 ods. 8 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“) požiadať prevádzkovateľa distribučnej siete o vykonanie preskúšania určeného meradla.

Overenie plynomeru zabezpečuje v zmysle § 76 ods. 1 zákona o energetike prevádzkovateľ distribučnej siete a nie koncový odberateľ. Podrobnosti o technických požiadavkách a metrologických požiadavkách, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní plynomerov uvádza príloha č. 26 vyhlášky úradu č. 161/2019 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole (ďalej len „vyhláška“). Časy platnosti overenia pre plynomery ustanovuje príloha č. 1 k vyhláške, ak pri schválení typu meradla alebo certifikácii meradla nebol určený iný čas platnosti overenia. Ak určené meradlo pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, ktoré sa naň vzťahujú, je možné toto meradlo naďalej používať počas platnosti jeho overenia. Overovanie plynomerov vykonáva Slovenský metrologický ústav, Slovenská legálna metrológia, n. o. alebo autorizovaná osoba, ktorá je úradom autorizovaná na výkon overovania predmetného druhu určených meradiel.

Poznamenávame, že zákon o metrológii1) neustanovuje spôsob prepočtu hodnôt indikovaných meradlom na konečnú fakturovanú sumu. Pre bližšie informácie o tejto problematike pozri predchádzajúcu otázku.

POVINNE KALIBROVANÉ MERADLÁ

Kedy sa musí používať povinne kalibrované meradlo?

Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o metrológii1) je orgán verejnej moci, podnikateľ alebo iná osoba povinná používať povinne kalibrované meradlo, ak sa meranie uskutočňuje podľa osobitného predpisu2) a nevykonáva sa určeným meradlom. Povinne kalibrované meradlá nie sú určenými meradlami z dôvodu, že vhodný druh určeného meradla na takéto meranie nie je ustanovený v prílohe č. 1 k vyhláške Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR č. 161/2019 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole. Osobitným predpisom, ktorý môže ustanoviť používanie povinne kalibrovaného meradla je zákon, nariadenie vlády Slovenskej republiky, vyhláška, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) alebo Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ). Za osobitný predpis sa nepovažuje technická norma, systém kvality, interný predpis a pod.

Nakoľko zákon o metrológii sa odkazuje na osobitné predpisy2) (viď. nižšie uvedenú poznámku pod čiarou), je na tvorcoch týchto predpisov, či ustanovia aj konkrétne meradlá alebo postupy, ktoré majú slúžiť na zabezpečenie konkrétneho merania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (ďalej len „úrad“) však nie je gestorom takýchto osobitných predpisov, ktoré by ustanovovali používanie konkrétnych druhov povinne kalibrovaných meradiel. Úrad je gestorom zákona o metrológii1), ktorý určuje všeobecný rámec pre zabezpečenie správnosti merania a výsledkov merania. Subjekty, ktoré vykonávajú merania podľa osobitného predpisu2) by mali vedieť aké meradlá majú pri svojej činnosti používať, alebo sa môžu obrátiť na gestora konkrétneho osobitného predpisu2).

Ide o prípady, keď sa osobitným predpisom2) ustanovuje napríklad:

  • meranie teploty a vlhkosti v chladničkách stravovacích zariadení alebo v skladoch a chladničkách zariadení spoločného stravovania,
  • keď sa ustanovuje používanie zariadenia, ktoré zabezpečuje ventiláciu a priebežné meranie teploty a relatívnej vlhkosti pri skladovaní a manipulácii s prípravkami na ochranu rastlín a čistení použitých aplikačných zariadení,
  • keď sa ustanovuje používanie napríklad stopiek, laserového merača vzdialenosti, teodolitu, tvrdomera, dynamometra, prístroja na meranie uzemnenia a merného elektrického odporu alebo iného prístrojového vybavenia na meranie, ktorého použitie ustanovuje osobitný predpis2).

Aké sú ďalšie povinnosti používateľa povinne kalibrovaného meradla?

Podľa § 17 ods. 1 písm. b) až e) zákona o metrológii1) je orgán verejnej moci, podnikateľ alebo iná osoba, ktorá je povinná používať povinne kalibrované meradlo povinná:

  • udržiavať povinne kalibrované meradlo v takom technickom stave, ktorý zabezpečí jeho správne používanie a jeho metrologické charakteristiky v rozsahu metrologických požiadaviek,
  • predkladať povinne kalibrované meradlo na kalibráciu,
  • viesť evidenciu každého používaného povinne kalibrovaného meradla, ktorá umožňuje jednoznačnú identifikáciu každého povinne kalibrovaného meradla s uvedením miesta jeho používania, a každý dátum jeho kalibrácie a
  • uchovávať doklad o kalibrácii.

Aké požiadavky musí povinne kalibrované meradlo spĺňať?

Podľa § 17 ods. 2 zákona o metrológii1) povinne kalibrované meradlo musí:

  • vyhovovať na príslušný účel merania svojimi technickými charakteristikami a metrologickými charakteristikami a
  • byť kalibrované v meracom rozsahu vhodnom na príslušný účel merania

Stanovenie počtu kalibračných bodov vyplýva z konkrétnej aplikácie meradla. Ak sa má merať v určitom rozsahu hodnôt meranej veličiny, potom je vhodné zvoliť najmenej dva kalibračné body, ktoré ohraničujú daný rozsah. Ak sa používa meradlo na meranie, kde hodnota meranej veličiny sa ohraničuje len jednou hodnotou, vtedy stačí vykonať kalibráciu v jednom bode.

Kto môže vykonať kalibráciu povinne kalibrovaného meradla?

Podľa § 17 ods. 3 zákona o metrológii1) kalibráciu povinne kalibrovaného meradla vykonáva Slovenský metrologický ústav, Slovenská legálna metrológia, n. o. alebo akreditované kalibračné laboratórium (akreditované podľa STN EN ISO/IEC 17025), okrem výnimiek ustanovených v § 17 ods. 4 a 5 zákona o metrológii1).

Podľa § 17 ods. 6 zákona o metrológii1) môže výnimočne so schválením Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR vykonať kalibráciu povinne kalibrovaného meradla kalibračné laboratórium, ktoré má preukázateľne zabezpečenú nadväznosť etalónu na národný etalón alebo na národný etalón iného štátu, ktorý je členom Medzinárodného úradu pre váhy a miery, ak vykonanie kalibrácie je neodkladné pre zabezpečenie merania podľa §17 ods. 1 písm. a) zákona o metrológii1) a pre oblasť kalibrácie nie je akreditované kalibračné laboratórium alebo ústav alebo určená organizácia takúto kalibráciu nevykonáva.

Podľa § 17 ods. 7 zákona o metrológii1) osoba, ktorá vykonala kalibráciu povinne kalibrovaného meradla vydá doklad o kalibrácii.

Aký je interval kalibrácie povinne kalibrovaného meradla?

Čo sa týka intervalu rekalibrácie povinne kalibrovaného meradla, zákon o metrológii1) interval kalibrácie pre povinne kalibrované meradlá neustanovuje. Ďalej platí nasledovné:

  • v prípade, že konkrétny osobitný predpis2), ktorý upravuje používanie povinne kalibrovaných meradiel má ustanovené, v akých intervaloch má byť povinne kalibrované meradlo rekalibrované, postupuje sa podľa tohto osobitného predpisu,
  • ak osobitný predpis neustanovuje interval rekalibrácie, určí si ho používateľ meradla sám na základe konkrétnych podmienok merania.

Kalibračné laboratórium však môže odporučiť interval rekalibrácie povinne kalibrovaného meradla na základe vlastných skúseností alebo odporúčaní výrobcu povinne kalibrovaného meradla a používateľ tohto meradla sa sám rozhodne aký kalibračný interval bude aplikovať.

MERAČE TEPLA

Sú merače tepla určenými meradlami? Aké požiadavky sa na ne vzťahujú? 

Pokiaľ ide o merače tepla, ktoré sú umiestnené pred bytom, ak je to technicky realizovateľné, tak tieto sú určenými meradlami podľa § 11 zákona o metrológii1). Sú taktiež uvedené v prílohe č. 1 k vyhláške Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR č. 161/2019 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole (ďalej len „vyhláška“). Merače tepla po uvedení do používania podliehajú následnému overeniu, pričom čas platnosti overenia podľa prílohy č. 1 k vyhláške je 4 roky, ak pri schválení typu meradla alebo certifikácii meradla nebol určený iný čas platnosti overenia. Podrobnosti o technických požiadavkách a metrologických požiadavkách, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní meračov tepla uvádza príloha č. 46 k vyhláške.

Používanie meračov tepla upravuje zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“). Podľa § 18 ods. 4 písm. a) zákona o tepelnej energetike koncový odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa § 1 ods. 3 písm. c) zákona o tepelnej energetike má povinnosť, okrem iného, zabezpečiť u konečného spotrebiteľa na náklady vlastníka budovy:

  1. obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel (meračov tepla),
  2. obstaranie zapojenie a udržiavanie pomerových rozdeľovačov tepla, ak obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel (meračov tepla) podľa prvého bodu nie je technicky možné alebo nákladovo efektívne.

Sú pomerové merače (rozdeľovače) tepla určeným meradlom?

Pomerové merače tepla používané v bytoch sú zariadenia, ktoré nemerajú žiadnu fyzikálnu veličinu, ani neudávajú množstvo tepla vyjadrené v zákonných meracích jednotkách a slúžia iba na poskytnutie podkladov na výpočet podielu z celkovej spotreby tepla v zúčtovacej jednotke. Nie sú to teda určené meradlá v zmysle zákona o metrológii1) a nie sú uvedené ani v zozname určených meradiel v prílohe č. 1 k vyhláške Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR č. 161/2019 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole. Nepodliehajú teda schváleniu typu, ani overeniu. Používanie pomerových meračov tepla upravuje zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.

Aké požiadavky sa týkajú pomerových rozdeľovačov tepla?

Pomerových meračov tepla sa týkajú dve európske normy, ktoré boli zavedené aj do sústavy slovenských technických noriem ako STN EN 834: 2014 pre elektricky napájané rozdeľovače a STN EN 835: 1998 pre rozdeľovače tepla bez elektrického napájania. Uvedené technické normy obsahujú technické požiadavky a metódy skúšania rozdeľovačov. Poznamenávame, že slovenské technické normy sú nezáväzné, ak nie je vo všeobecne záväznom právnom predpise uvedené inak.

VÁHY

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov je predávajúci povinný predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve a umožniť spotrebiteľovi prekontrolovať si správnosť týchto údajov. V ktorých prípadoch je predávajúci povinný mať na predajni kontrolné váhy, aby mal zákazník možnosť prekontrolovať si hmotnosť výrobku?

Zákon č. 198/2020 Z. z. ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 ustanovuje v článku XX, v bode 1., doplnenie odseku 12 do § 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, ktorý znie:

Vzťahuje sa povinná metrologická kontrola na váhy v zdravotníckom zariadení používané na váženie pacientov?

V § 11 ods. 1 zákona o metrológii1) sa uvádza, čo rozhoduje o zaradení meradla do skupiny určených meradiel. Podľa písmena b) ide o merania pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku alebo životného prostredia. V prípade váženia pacientov na účely monitorovania, diagnostikovania a liečby sú teda určeným meradlom váhy s neautomatickou činnosťou (analógové aj digitálne), ktoré počas používania podliehajú následnému overeniu podľa zákona o metrológii1). Viac informácii o overení určeného meradla nájdete v časti „všeobecné otázky“.

Kde sú ustanovené požiadavky týkajúce sa váh s neautomatickou činnosťou?

Základné požiadavky na váhy s neautomatickou činnosťou ustanovuje nariadenie vlády SR č. 126/2016 Z. z. o sprístupňovaní váh s neautomatickou činnosťou na trhu v znení nariadenia vlády SR č. 330/2019 Z. z. (ďalej len „nariadenie vlády“). Toto nariadenie vlády sa podľa § 1 ods. 2 vzťahuje na váhy, ktoré sa používajú na:

  • váženie v obchodných vzťahoch,
  • váženie na výpočet poplatkov, taríf, cla, daní, zvýhodnení, pokút, náhrad, odškodnenia, poistenia alebo podobných typov platieb,
  • váženie, ak to ustanovuje osobitný predpis (napríklad v oblasti puncovníctva alebo cestnej dopravy) alebo na účely vypracúvania posudkov súdnych znalcov,
  • váženie pacientov v zdravotníctve na účely monitorovania, diagnostikovania a liečby,
  • váženie pri príprave liekov na predpis v lekárňach a pri analýzach v lekárskych laboratóriách alebo farmaceutických laboratóriách,
  • určovanie ceny podľa hmotnosti pri priamom predaji verejnosti a pri príprave spotrebiteľsky balených výrobkov,
  • iný účel, ktorý nie je ustanovený v písmenách a) až f).

Váhy používané v zmysle bodov a) až f) podliehajú pred sprístupnením na trhu posúdeniu zhody a počas používania podliehajú povinnej metrologickej kontrole (overeniu). Čas platnosti overenia jednotlivých druhov váh s neautomatickou činnosťou uvádza príloha č. 1 k vyhláške Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR č. 161/2019 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole.

Aký je rozdiel medzi váhami s automatickou činnosťou a s neautomatickou činnosťou?

Rozdiel medzi váhami s automatickou a neautomatickou činnosťou je nasledovný:

  • Váhy s neautomatickou činnosťou sú váhy, ktoré vyžadujú v priebehu procesu váženia zásah obsluhy, najmä pokiaľ ide o naloženie alebo zloženie meraného zaťaženia, z alebo na, nosič zaťaženia váh a pokiaľ ide o určenie výsledku váženia.
  • Váhy s automatickou činnosťou sú váhy, ktoré vykonávajú váženie bez zásahu obsluhy a ktoré uvedú do chodu automatický proces charakteristický pre tieto váhy. Váhy s automatickou činnosťou sa používajú najmä v oblasti priemyselnej výroby ako triediace, plniace alebo kontrolné váhy.

Spôsob indikácie (zobrazovania) nameranej hodnoty váhy t. j. analógový alebo digitálny, nie je rozhodujúci pre zaradenie váhy k určitému druhu váh. To znamená, že aj takzvaná „bežná osobná váha“, ktorá má digitálny displej je váhou s neautomatickou činnosťou.

VODOMERY

Môžu sa bytové vodomery použiť za účelom fakturácie spotrebovanej vody v byte?

Áno, bytový vodomer rovnako ako vodomer na päte domu (tzv. „vodomer dodávateľa“) možno použiť na účely fakturácie, za predpokladu jeho platného overenia, a to tak, že sa použijú hodnoty indikované týmito meradlami. Ak by mali bytové vodomery slúžiť iba na orientačné meranie spotreby vody bez vykonania metrologickej kontroly (overenia), nebolo by možné garantovať správnosť ich údajov. Ďalšie používanie vodomerov bez vykonania overenia je symbolické a indikované hodnoty spotrebovaného množstva vody sú v najlepšom prípade len informatívne a nemôžu byť použité v platobnom styku.

Zákon o metrológii1) ale neustanovuje, akým spôsobom sa prepočítava údaj indikovaný určeným meradlom – bytovým vodomerom na konečnú fakturovanú sumu. Zároveň poznamenávame, že medzi údajom vodomera na päte domu a súčtom údajov bytových vodomerov bude vždy rozdiel, ktorý je spôsobený rôznymi, najmä technickými príčinami (chyby vodomerov, súčet malých odberov nezaznamenaných bytovými vodomermi, rôzny čas odčítania údajov, netesnosti, neoprávnený odber a pod.).
Pre bližšie informácie o problematike fakturácie a rozpočítavania spotrebovanej vody v bytovom dome, odporúčame obrátiť sa na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Je výmena bytových vodomerov povinná?

Zákon o metrológii1) priamo neustanovuje pre používateľa určeného meradla povinnosť výmeny tohto meradla. Podľa § 11 zákona o metrológii1) však podliehajú určené meradlá vrátane vodomerov metrologickej kontrole (overeniu určeného meradla). Ak určené meradlo pri overení vyhovie všetkým ustanoveným požiadavkám, ktoré sa naň vzťahujú, je možné toto meradlo naďalej používať počas platnosti jeho overenia. V aplikačnej praxi sa vodomery ako určené meradlá, ktoré majú byť overené vymieňajú buď za úplne nové vodomery alebo vodomery, ktoré boli overené, pretože vodomery sa nedajú technologicky overovať na mieste ich používania, ale musia sa overovať u vykonávateľa overenia (Slovenského metrologického ústavu, Slovenskej legálnej metrológie, n. o. alebo u autorizovanej osoby na výkon overovania určených meradiel). 

Kto má povinnosť zabezpečiť overenie vodomeru?

Povinnosť zabezpečiť overenie bytových vodomerov má:

  • koncový odberateľ (nie užívateľ bytu - koncový spotrebiteľ) alebo fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába teplo v centrálnom zdroji tepla v budove, v ktorej spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo ním poverená osoba rozpočítava množstvo vyrobeného tepla konečným spotrebiteľom a vlastníci bytov a nebytových priestorov neprenajali centrálny zdroj tepla inej osobe, ak sa jedná o vodomery na teplú úžitkovú vodu podľa § 17 ods. 4 písm. b) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov,
  • vlastník verejného vodovodu v prípade vodomerov na studenú vodu (na päte bytového domu) v zmysle § 29 ods. 1, 7 a 8 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov,
  • odberateľ vody (správca bytového domu resp. ten, kto používa vodomery namontované v byte za účelom rozpočítania spotrebovanej vody medzi vlastníkov bytov) v prípade vodomerov na studenú vodu namontovaných na vnútornom potrubí bytového domu (v bytoch) v zmysle § 3 ods. 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 397/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody v znení neskorších predpisov.

Vlastník rodinného domu, ak sa jedná o vodomer na studenú vodu, ktorý je namontovaný na vnútornom potrubí rodinného domu t. j. za vodomerom na päte tohto domu.

Mám pochybnosti o správnosti nameraného množstva vody, na koho sa mám obrátiť?

Ak má odberateľ pochybnosti o nameranom množstve spotrebovanej teplej úžitkovej vody, môže podľa § 18 ods. 2 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov požiadať dodávateľa o preskúšanie meradla. Obdobne možno postupovať aj pri nezrovnalostiach v nameranom množstve studenej vody (na päte bytového domu), kedy odberateľ môže podľa § 30 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov požiadať vlastníka verejného vodovodu o preskúšanie meradla. Ďalšou alternatívou pre odberateľa, ktorý sa domnieva, že môžu byť poškodené jeho záujmy používaním určeného meradla, je požiadať používateľa určeného meradla aby požiadal Slovenský metrologický ústav alebo Slovenskú legálnu metrológiu, n. o. o zistenie chýb určeného meradla a vydanie dokladu o chybe určeného meradla v zmysle § 16 ods. 6 zákona o metrológii1).

Je rozdiel vo využití vodomerov na studenú a teplú vodu?

Používanie vodomerov na teplú úžitkovú vodu upravuje zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. Podľa § 17 ods. 4 písm. b) tohto zákona koncový odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla v teplej úžitkovej vode konečnému spotrebiteľovi a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa § 1 ods. 3 písm. c) tohto zákona, sú povinní zabezpečiť u konečného spotrebiteľa (t. j. v byte) obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel. Z tohto potom vyplýva, že vodomery na teplú úžitkovú vodu namontované v bytoch sú určenými meradlami v zmysle § 11 zákona o metrológii1). Na účely fakturácie spotrebovaného množstva teplej úžitkovej vody sa potom môžu použiť hodnoty indikované vodomerom na meranie teplej úžitkovej vody namontovaným v byte.

V prípade vodomerov na studenú vodu ich používanie upravuje § 29 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejných vodovodoch“), podľa ktorého meranie množstva vody dodanej verejným vodovodom zabezpečuje vlastník verejného vodovodu svojím meradlom (na päte bytového domu). Takéto meradlo musí podľa § 29 ods. 7 zákona o verejných vodovodoch spĺňať požiadavky zákona o metrológii1) a podľa odseku 8 opravy a údržbu takéhoto meradla je povinný vykonávať vlastník meradla (vlastník verejného vodovodu) na vlastné náklady. Ak nie je množstvo studenej vody merané, stanoví sa množstvo dodanej vody smernými číslami spotreby vody. 

Podľa § 3 ods. 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 397/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody v znení neskorších predpisov odberateľ vody (v byte) si môže na vnútornom vodovode osadiť meradlo vody na vlastné náklady. Takéto meradlo môže slúžiť na určenie časti množstva vody odobratej konečným spotrebiteľom na účely dohodnuté v zmluve o dodávke vody, ak spĺňa požiadavky ustanovené osobitnými predpismi, t. j. ak spĺňa požiadavky na určené meradlá v zmysle zákona o metrológii1). Z tohto následne vyplýva, že vodomery na meranie pretečeného množstva studenej vody namontované na päte domu sú určenými meradlami, ako aj vodomery namontované v byte a hodnoty indikované týmito meradlami možno použiť na účely fakturácie spotrebovanej vody za predpokladu ich platného overenia. Spôsob akým sa indikované hodnoty prepočítavajú na konečnú fakturovanú sumu pre konkrétneho používateľa bytu zákon o metrológii1) neustanovuje.

Pre bližšie informácie o tejto problematike odporúčame vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 240/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla alebo vyššie spomenutú vyhlášku č. 397/2003 Z. z., prípadne obrátiť sa priamo na Ministerstvo hospodárstva SR alebo na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
_________

1) Zákon č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2) Napríklad:

  • zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov,
  • vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 533/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania,
  • vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 491/2011 Z. z. o vedení záznamov o prípravkoch na ochranu rastlín a nahlasovaní údajov, podmienkach a postupoch pri skladovaní a manipulácii s prípravkami na ochranu rastlín a čistení použitých aplikačných zariadení,
  • vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 182/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje minimálne technické a prístrojové vybavenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení.