História

História

• V polovici 19. storočia mnohé krajiny bežne predávali palné zbrane, ktoré boli odskúšané v inej krajine, pričom sa nevyžadovalo ich preverenie v skúšobni krajiny dovozcu, pretože v tom čase ešte neexistovali jednotné skúšobné postupy na skúšky zbraní a streliva. Potreba upraviť tieto vzťahy sa začala prejavovať koncom 19. storočia, keď sa začalo rozširovať používanie výkonnejších bezdymových strelných prachov namiesto čiernych prachov.
   
• V roku 1891 bola cisárskym dekrétom ustanovená „c. k. skoumárna na ruční střelné zbraně“ v Prahe. Táto skúšobňa bola jednou z piatich podobných, ktoré boli zriadené na území Rakúsko - Uhorska.
  
  Skúšobne postupne prestali používať empirické metódy na určovanie skúšobných prachových náplní a snažili sa zisťovať skutočné hodnoty tlakov vyvíjaných strelnými prachmi. Na meranie tlaku sa postupne začali používať špeciálne manometrické hlavne, ktoré vzhľadom na rozdielnosť výrobných koncepcií vykazovali neporovnateľné výsledky. To bolo príčinou neustálych konfliktov medzi výrobcami zbraní a streliva a ich používateľmi. Výnimkou neboli ani medzinárodné spory.
   
• Keď vláda c. k. Rakúsko - Uhorskej monarchie pohrozila, že nebude uznávať francúzske, ani belgické skúšobné značky, pokúsil sa riaditeľ belgickej skúšobne v Liège p. Fraikin o vyriešenie tohto medzinárodného problému. V septembri r. 1910 sa mu podarilo zorganizovať v Bruseli 1. medzinárodný kongres skúšobní palných zbraní.
  
  Zástupcovia Nemecka, Rakúska, Belgicka, Španielska, Francúzska, Uhorska a Talianska sa zhodli v názore, že je potrebné vytvoriť medzinárodný dohovor o vzájomnom uznávaní úradných skúšobných značiek. Podmienkou bolo zosúladenie skúšobných postupov a meracích zariadení, používaných v jednotlivých úradných skúšobniach, najmä spôsobu merania tlaku v hlavni.
   
• O necelý rok neskôr (1911) sa zišla Medzinárodná technická komisia, ktorej členmi boli zástupcovia Nemecka, Rakúska, Belgicka, Francúzska, Uhorska a Talianska.
  
  Na rokovaniach sa delegáti zaoberali meraním tlakov prachových plynov. V závere sa dohodli na typovom meracom prístroji, ktorý mal slúžiť ako medzinárodný etalón a na stanovení minimálnych skúšobných tlakov.
  
  Medzinárodná technická komisia tak položila základy medzinárodného dohovoru s cieľom zlepšiť hospodárske vzťahy medzi krajinami, zvýšiť bezpečnosť používateľov zbraní a napomôcť pokrok v balistike palných zbraní. Postupne sa začali budovať vzťahy medzi inštitúciami, ktoré sa zaoberali skúškami zbraní a balistickými skúškami.
   
• V septembri 1912 sa Medzinárodná technická komisia zišla po druhý raz v Liège, aby odsúhlasila zavedenie etalónových prístrojov do skúšobní a aby vypracovala návrh prvého medzinárodného dohovoru o vykonávaní skúšok ručných palných zbraní. Tento Dohovor bol podpísaný v Bruseli 15. júla 1914.
   
• Prvá svetová vojna znemožnila stretnutie delegátov signatárskych štátov a prvé plenárne zasadnutie komisie sa uskutočnilo až v r. 1929 v Bruseli za účasti delegátov z Nemecka, Rakúska, Belgicka, Španielska, Francúzska, Maďarska a Talianska. Pred druhou svetovou vojnou sa uskutočnili ešte dve plenárne zasadnutia. Štvrté sa malo konať v r. 1933 v Taliansku, ale už sa neuskutočnilo z dôvodu nového rozpútania vojny.
   
• Po druhej svetovej vojne sa p. Fraikin zaslúžil o opätovné oživenie činnosti komisie a štvrté plenárne zasadnutie sa napokon uskutočnilo v r. 1956 v Bruseli. Práve tam sa prvý raz diskutovalo o návrhu nového dohovoru, ktorý mal nahradiť Dohovor z r. 1914. Nový Dohovor bol podpísaný 1. júla 1969 v Bruseli a vstúpil do platnosti 3. júla 1971.
   
• V súlade s Dohovorom o vzájomnom uznávaní skúšobných značiek sa zriadila Stála medzinárodná komisia na skúšky ručných palných zbraní (C.I.P. – Commission Internationale Permanente).
   
• V mene vlády Československej republiky bol Dohovor podpísaný v Bruseli 6. mája 1970 a nadobudol platnosť 20. mája 1972. Znenie Dohovoru ako aj stanovy C.I.P. boli zverejnené vo vyhláške ministra zahraničných vecí č. 70/1975 Zb.
   
• Napriek tomu, že Československo bolo na základe Dohovoru členom Medzinárodnej stálej komisie na skúšky ručných palných zbraní, pri rozdelení Československej federatívnej republiky získala nástupníctvo v C.I.P. len Česká republika.
   
• Slovenská republika požiadala v r. 1993 o pristúpenie k Dohovoru ako nový člen. MZV SR v júli 1995 oficiálne zaslalo príslušné právne dokumenty a potvrdenie splnenia podmienok Dohovoru spolu so žiadosťou o pristúpenie k Dohovoru. Žiadosť bola akceptovaná a členstvo nadobudlo platnosť 20. septembra 1996.