Ochranné rúška sú vysoko aktuálnou témou, nakoľko máme v súčasnosti na Slovensku druhú vlnu pandémie COVID- 19 a denne pribúdajú stovky pozitívne diagnostikovaných občanov. Od 1. októbra 2020 je navyše nosenie ochranných rúšok opäť povinné aj v exteriéri. Podľa odborníkov majú rúška nespochybniteľnú ochrannú funkciu pred nákazou, ale sú všetky rúška aj bezpečné?
Na tieto a iné súvisiace otázky odpovedali počas tlačovej besedy Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ÚNMS SR) predsedníčka úradu Katarína Surmíková Tatranská, riaditeľka odboru skúšobníctva a európskych záležitostí Monika Laurovičová a riaditeľka spoločnosti VÚTCH – CHEMITEX Žilina Dana Rástočná Illová.
ÚNMS SR má v portfóliu aj skúšobníctvo v oblasti určených výrobkov, čo znamená tých výrobkov, kde ide o bezpečnosť a kde patria aj osobné ochranné prostriedky a zdravotnícke pomôcky. Takéto výrobky sa označujú značkou CE.
„ÚNMS SR však produkty neskúša, ale autorizuje slovenské firmy na ich skúšanie a posudzovanie. Keďže legislatíva v oblasti takýchto výrobkov je rovnaká v celej EÚ, certifikáty slovenských skúšobní sú uznané aj v ostatných krajinách EÚ. Za výrobok, ktorý sa uvedie na trh však nesie zodpovednosť výrobca, resp. dovozca, či distribútor. Preberá teda zodpovednosť aj za to, aby bol výrobok, ktorý predáva vyskúšaný a posúdený, či spĺňa požiadavky, ktoré sú naň kladené,“ uviedla predsedníčka úradu, Katarína Surmíková Tatranská.
V súvislosti s certifikáciou ochranných rúšok sa na ÚNMS SR v ostatnom čase obrátila aj Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky. „Pri kontrole certifikátov od potenciálnych dodávateľov ÚNMS SR zistil, že v mnohých prípadoch výrobky na ochranu dýchacích ciest buď nemali žiadne certifikáty, alebo mali certifikáty vydané skúšobňami, ktoré boli autorizované na iné výrobky,“ pokračovala predsedníčka úradu.
Riaditeľka odboru skúšobníctva a európskych záležitostí ÚNMS SR Monika Laurovičová vysvetlila, že rúška môžu byť textilné, papierové, plastové alebo z iných materiálov. „Zásadou je, aby bol materiál zdravotne bezchybný.“ Na textilné rúška sa vzťahujú rovnaké požiadavky, ako na bežné textilné výrobky. Známe v súčasnosti je, že môžu obsahovať strieborné vlákna. V tomto prípade sa posudzuje aj antibakteriálna aktivita. Majú buď priamo na výrobku alebo na obale informáciu o zložení materiálu, o praní, žehlení, sušení a podobne. „Materiály, používané na výrobu tvárových rúšok nesmú spôsobovať podráždenie, nesmú mať alergénne alebo iné toxické účinky. K tvárovým maskám je potrebné pristupovať tak, aby každý výrobok uvedený na trh zabezpečoval úroveň ochrany používateľa a zároveň nepredstavoval riziko pre jeho zdravie a bezpečnosť,“ uzatvorila Ing. Laurovičová.
Na Slovensku sa po vypuknutí pandémie rozmohli najmä textilné rúška, na čo Slovensko okamžite zareagovalo a ÚNMS SR spolu s ďalšími zainteresovanými organizáciami operatívne usmernili posudzovanie a skúšanie textilných rúšok. Stalo sa tak ešte v marci 2020 hneď po vypuknutí pandémie, pričom v rámci Európskej únie bol prijatý odporúčací dokument na posudzovanie a skúšanie tvárových rúšok na každodenné použitie až v júni tohto roku. „Považujeme to za jeden z hlavných dôvodov, prečo iné krajiny Európskej únie nezaviedli povinnosť nosiť textilné rúška hneď od začiatku pandémie. Textilné rúška neboli bežne na trhu a veľa krajín si ich ani nevedelo ušiť. Slovensko zareagovalo veľmi rýchlo a z noci do rána bolo zaplavené textilnými rúškami. Tým, že bolo vďaka ÚNMS SR od začiatku jasné ako sa majú skúšať, nebol na Slovensku problém ich ani predávať. Kým sa však zareagovalo na európskej úrovni, bol jún“, uzatvorila Ing. Laurovičová.
O skúšanie a certifikáciu textilných rúšok žiadali v ostatných mesiacoch najmä slovenskí výrobcovia, v menšej miere dovozcovia. Počas mesiacov marec - jún 2020, sa vykonali skúšky na textilných rúškach a bolo vydaných približne 40 certifikátov, ktoré samozrejme pokrývali tisícky textilných rúšok uvedených na trh. „Pozitívne a zároveň dôležité je, že počas skúšania textilných rúšok, ktoré boli doručené do skúšobne v Žiline, nebol zaznamenaný žiadny prekročený obsah škodlivej chemickej látky, ktorá by sa nachádzala v textilnom materiáli“ uviedla riaditeľka spoločnosti VÚTCH – CHEMITEX Žilina Dana Rástočná Illová. Ako ďalej uviedla, rúška nemôžu dráždiť pokožku ani byť toxické, doplnila, že otestovanie textilného rúška trvá približne sedem až desať dní.
Ďalšou kategóriou sú chirurgické masky, ktoré sú primárne vyrábané pre zdravotnícky personál, aby bol v prvom rade chránený pacient, aj keď samozrejme je chránený aj používateľ masky. Nesterilné chirurgické masky patria do triedy I zdravotníckych pomôcok a výrobca, ak je na to vybavený, si ich môže vyskúšať aj sám. Pri sterilných chirurgických maskách už vstupuje do procesu európska skúšobňa, tzv. notifikovaná osoba. Sterilné chirurgické masky sa využívajú napríklad pri operáciách, alebo pri pacientoch s otvorenými ranami a podobne.
Treťou skupinou sú osobné ochranné prostriedky, filtračné tvárové polmasky kategórie FFP2 alebo FFP3, tzv. respirátory, ktoré môžu byť s ventilmi, alebo bez ventilov. Osobné ochranné prostriedky musia spĺňať požiadavky európskej legislatívy a príslušných technických noriem. Respirátory patria do najprísnejšej III. kategórie osobných ochranných prostriedkov a sú vyvinuté tak, aby chránili používateľa proti vážnemu poškodeniu zdravia, resp. smrti. Sú však aj najčastejšie falšovanými.
ÚNMS SR má podrobnosti k uvedenej téme zverejnené na webovom sídle www.unms.sk (PDF, 1,2 MB) v časti COVID-19 aktuálne informácie.
Dôležité je tiež uviesť, že ak sa textilné rúška správne nosia, majú svoj efekt a zohrávajú dôležitú úlohu pri potláčaní šírenia infekcií a to tým, že minimalizujú šírenie respiračných kvapôčok uvoľňovaných pri hovorení, kašľaní alebo kýchaní. Môžu tak poskytnúť primeranú úroveň ochrany v prostredí okolo infikovaných osôb.