Úvod / Európske záležitosti a medzinárodné vzťahy / Vzájomné uznávanie výrobkov

Právny základ

Základom vzájomného uznávania sa stalo rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v prípade Cassis de Dijon (120/78) z roku 1979. Rozsudok prvýkrát uvádza všeobecné pravidlo, že výrobky uvedené na trh jedného členského štátu nesmie iný členský štát odmietnuť.

Súlad s týmto princípom zabezpečujú klauzuly vzájomného uznávania, ktoré musia byť súčasťou každej právnej úpravy členského štátu, ktorá stanovuje požiadavky na výrobky v neharmonizovanej oblasti, okrem osobitných, riadne odôvodnených prípadov.

Návrhy vnútroštátnych technických predpisov v neharmonizovanej oblasti sa zasielajú na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie Európskej komisii a členským štátom EÚ podľa smernice (EÚ) 2015/1535, v rámci ktorého EK posudzuje súlad s právom EÚ (vrátane klauzúl vzájomného uznávania).

Dňa 13. mája 2009 vstúpilo do platnosti Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 3052/95/ES.

Podľa nariadenia (ES) č. 764/2008/ES (PDF, 126,8 kB) a v súlade so zásadou vzájomného uznávania členský štát nemôže zakázať na svojom území predaj výrobkov, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte.

Nové nariadenie (EÚ) č. 2019/515 o vzájomnom uznávaní tovaru - NOVÉ
Viac informácií o novom nariadení o vzájomnom uznávaní tu

Zákon č. 55/2018 Z. z. o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru

Súvisiace dokumenty: